Už je tomu takmer rok, čo na ľudstvo neustále dorážajú negatívne správy o víruse, finančnej kríze, prísnych nariadeniach a obmedzeniach, ktoré zabraňujú formám sociálneho života na aké sme boli predtým zvyknutí.
Prvé miesto v mysliach ľudí získava strach, ktorý má za následok nervozitu, úzkosť, telesnú či duševnú vyčerpanosť. Psychológia nám popisuje strach ako pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla alebo emóciu, ktorá nás upozorňuje na nebezpečenstvo. Taktiež nám hovorí o nej ako nevrodenej, ale naučenej reakcií človeka, vyvíjajúcou sa vekom. Mohli by sme dôjsť k záveru, že strach je v súčasnej dobe celkom logicky opodstatnená emócia. Úžasný príklad, čo o takýchto kritických reakciách na podobné situácie hovorí Božie slovo, môžeme nájsť v 2. Knihe kráľov, 6. kapitole.
“Jeho sluha mu povedal: “Beda, pán môj, čo si počneme?” Ten však odpovedal: “Neboj sa! Máme viac spojencov než oni.” Potom sa Elizeus modlil: “Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl.” Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea.
2. Kniha kráľov 6:16-17
6. kapitola knihy Kráľov nám popisuje riešenie proroka Elizea na života nebezpečnú, priam bezvýchodiskovú situáciu. Elizeus sa spolu so svojím sluhom nachádzal uprostred mesta v obkľúčení Sýrskeho vojska, ktoré malo namierené na životy týchto dvoch mužov. Sluha zhodnotil situáciu spôsobom, akým by ju hodnotil asi každý bežný človek, a v jeho otázke: “Beda, čo si počneme?” , môžeme vidieť plné odovzdanie sa strachu, s postojom kapitulácie.
V súčasnosti v nás denné negatívne správy vyvolávajú pocity, že sa naše životy, či dokonca celý svet nachádzajú v obkľúčení obrovského hubiaceho vojska, pred ktorým niet kam utiecť. Rastúce čísla infikovaných ľudí, no taktiež počty nezamestnaných a krachujúcich prevádzok vytvárajú na duševnú stránku človeka obrovský nátlak, čo umožňuje strachu vojsť do životov ľudí. V niektorých prípadoch je to strach zo smrti, v iných zase strach zo straty zamestnania alebo nedostatku materiálneho zabezpečenia. Treba pripomenúť, že pre človeka, ktorý neprijal Krista do svojho srdca, je celkom normálne podlahnúť takýmto pocitom, pretože jediný pohľad, ktorý je k dispozícii na danú situáciu je ten, ktorý ponúka svet. To znamená, že človek dokáže hľadieť na okolnosti iba podľa pravidiel a zákonitostí fungujúcich v našej realite, ba dokonca i mnohých kresťanov dokáže strach oslepiť natoľko, že sa začnú limitovať pravidlami tohto sveta a nevidia vyslobodenie od Boha, tak ako sme mohli vidieť v prípade Elizeovho sluhu. Hoci Elizeus a jeho sluha boli obkľúčení nepriateľmi, pomoc z neba bola k dispozícii po celý čas (Moore, 2009). Jediný rozdiel v Elizeovej reakcii prečo nepodľahol strachu bolo, že hľadel na situáciu z duchovného hľadiska, perspektívy Božieho kráľovstva.
Nasledujúci verš z listu Kološanom nám dokazuje, že je pre nás možné prechádzať kritickými, ba dokonca životu nebezpečnými situáciami rovnakým spôsobom, akým nimi prechádzal Elizeus.
“On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna”
Kološanom 1:13
Musíme chápať, že po prijatí Ježiša Krista ako svojho spasiteľa, sme ihneď prenesený do Božieho kráľovstva, kde zostávame v Božej milosti a máme neobmedzený prístup k zaopatreniu našich životov bez ohľadu na to, v akej situácii sa náš svet nachádza. Bez ohľadu preto, lebo Božie kráľovstvo nie je podriadené pravidlám a zákonitostiam tohto sveta a práve preto nám Božie slovo na viacerých miestach hovorí, že Bohu nie je nič nemožné, ako je tomu v 1. kapitole Lukáša.
“…,počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, lebo u Boha nič nie je nemožné.”
Lukáš 1:36-37
Dôvodom prečo Bohu nie je nič nemožné je, že Jeho kráľovstvo, ako hovoril Ježiš v Lukášovi 18:36 “nie je z tohto sveta”. Lukáš známy svojou profesiou ako lekár, uvádza hneď v úvodnej kapitole svojho evanjelia príklad dvoch nadprirodzených, podľa zákonitostí nášho sveta, nemožných počatí. Dr. Bill Moore hovorí vo svojej knihe: “Božie kráľovstvo preniká priamo do prirodzeného sveta, a narušuje to čo je prirodzené, čo je bežné, mení prirodzený beh vecí.”
V našich životoch začne byť mnoho vecí možných, ak sa prestaneme limitovať pravidlami a zákonitosťami tohto sveta a začneme fungovať podľa pravidiel Božieho kráľovstva, do ktorého sme boli prenesený. Tieto pokyny pre každodenný život v Božom kráľovstve nájdeme na mnohých miestach evanjelia, kde Ježiš často opisuje slovami “Božie kráľovstvo sa podobá…”, no tak isto v známej pasáži Pánovej reči na vrchu, od 5. po 7. kapitolu Matúšovho evanjelia, medzi ktorými nájdeme aj verš dokonale pasujúci na súčasnú dobu.
“Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.”
Matúš 6:33
So súčasným nátlakom je veľmi jednoduché podľahnúť starostiam a neistote z prichádzajúcich dní či mesiacov. Preto sa v takýchto prípadoch často stáva, že na pozícii, ktorú v našom živote zastával Boh, je veľmi rýchlo uvoľnené miesto pre naše nové starosti. Krízu sa pod tlakom snažíme vyriešiť vlastnými silami a Bohu zatiaľ neostáva nič iné, než čakať na vedľajšej koľaji, kým vyčerpáme svoje sily. Pán Ježiš na tomto mieste upozorňuje, aby sme našim súčasným starostiam nepriložili takú váhu, že začnú v našom živote prevyšovať nášho Otca, ktorý je práve zdrojom nášho zaopatrenia. Naopak nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa počas takýchto chvíľ ešte intenzívnejšie zahĺbili do Božieho slova, skúmali a napĺňali pokyny pre život v Božom kráľovstve, ktoré nám ponúka Ježiš v evanjeliách.
Rimanom 14:17 nám hovorí: “Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie,” čo nám jasne poukazuje na to, že pokiaľ sa ho budeme snažiť nájsť a uchopiť z materiálnej stránky, neuspejeme. Verš v druhej časti pokračuje, že Božie kráľovstvo je: “spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.” Ak sa počas týchto ťažkých časov sústredíme na tieto tri vlastnosti, Božie požehnanie bude vyliate do našich životov, čo nám potvrdzuje nasledujúci 18. verš: “Kto takto slúži Kristovi, je príjemný Bohu a ľudia ho uznávajú.”
“Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Kto takto slúži Kristovi, je príjemný Bohu a ľudia ho uznávajú.”
Rimanom 14:17-18
Nedovoľte problémom dnešného dňa, starostiam ani bojom, nedovoľte zlým správam, aby ovládali váš myšlienkový život. Vy si vyberáte na čo budete myslieť. Je na vás, čomu dovolíte rásť vo vašom svete myšlienok. K tomu všetkému nám Boh vo svojom Slove zasľúbil: “Azda Boh povie a nevykoná?” (4. Mojžišova 23:19)
Náš prístup a s ním i zaopatrenie Božieho kráľovstva sú spečatené krvou Ježiša Krista, takže ostáva iba na nás, či k tejto situácii pristúpime tak ako sluha, alebo naopak, Elizeus.
“Silný Bôh nie je človek, aby klamal, ani syn človeka, aby ľutoval. Či azda on povie a nevykoná? A keď hovoril, či neučiní tak, aby to stálo?”
4. Mojžišova 23:19
